CHIENS - 1.8.7. MYSELF
Francouzský vyhlazovák. Nahrubo nemletý torza grindcore, fastcore a powerviolence v dokonalém poměru. Deska, která vás nenechá oddechnout. Nesmlouvaná, rytmicky neskutečně nadupaná s mixem podepsaným Kurtem Ballouem.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Rok sa s rokom zišiel už pomerne dávno, stále je však čas priblížiť minuloročné dianie na slovenskej metalovej fanzinovej scéne. Nakoniec, to, že aktivita hneď troch vydavateľov predbehla moje písanie o tomto dianí je vlastne skôr dobre ako zle. Čo je podstatné – fanziny na Slovensku chytili celkom nový dych, v podstate ukázali, že kto naozaj chce, pre toho má cenu venovať sa takejto tvorbe aj v súčasnosti. Fanziny takpovediac „našli svoju tvár pre súčasný svet“ a hoci ich nie je veľa, pribudol prinajmenšom jeden. Nie je tu všetko, čo vychádza, k novším číslam Immortal Souls som sa zatiaľ nedostal, Headbanger som inak ako na fotke nevidel.
Roman v minulom roku stihol iba jedno číslo, čo nie je žiadny zločin, ak má prakticky čokoľvek byť kvalitné, treba na to čas. Sedemnáste vydanie pokračuje v ceste, ktorou sa časopis vybral po znovuzrodení – farebná obálka a reklamy, čiernobiely obsah na 76 stranách, na ktorých sa rozhodne miestom neplytvá. Text je nahusto, veď je aj o čom. Ťažiskom sú tradične rozsiahle, do hĺbky idúce rozhovory pokrývajúce hlavne death-, ale aj black-, doom- a inú metalovú scénu. Domáca a zahraničná je tu skoro pol na pol – SOLFERNUS, ANASARCA, IPMERIUM DEKADENZ, v rubrike Kronika smrti spomienkový rozhovor o THALARION (+ Juraj Thal ako spisovateľ), MALOKARPATAN, MORTIFILIA, NARGAROTH, VARMIA, NECROHERESY. Kvalitné sú takisto rubriky CS Death Metal, Gothoom 2017 a 2018, Stav SK zinov, štúdiový report z nahrávania novinky od S.S.O.G.E. a cca 20 recenzií, ktoré majú hlavu a pätu. Pochvalu si opäť zaslúži napr. aj jazyková úprava a za zmienku stojí, že už je vonku prinajmenšom rovnako nabité 18. číslo s asi 13-stranovým rozhovorom s LUNATIC GODS a inými zaujímavými materiálmi.
http://cremationzine.blogspot.sk/
cremationzine@outlook.com
Dagon minulého roku vydal dve „knižky“, dokopy 150 strán. Kto ich nemá, nech po nich už ani nepátra, sú dávno vypredané. Ja sa tomu nečudujem, už aj keby niekto black metal a príbuzné žánre vnímal len okrajovo, grafiku a formu UPF by mal pochváliť, vydavateľ to má po estetickej stránke naozaj vychytané, na časopis sa dobre pozerá. Na čítanie je paradoxne vhodnejší cez deň, font je v záujme bohatého obsahu predsa len dosť úsporný. Každé číslo sa svojsky pohráva s farebnosťou a čo si treba ceniť je, že autor i spolupracovníci vedia o čom píšu, a tiež to, že „veľký“ black metal nájdete skôr – ak vôbec – v recenziách. UPF mapuje skôr podzemie a rôzne neznáme, niekedy skoro obskúrne teritóriá, v ktorých dokáže nájsť zaujímavé black, pagan, atmo a podobné združenia. A takisto hľadá aj na domácej scéne. Z obsahu: 777 BABALON, INFERNAL, AVENGER, SOLFERNUS, NECROHERESY, SAMSARA, GOATPENIS, BEZMIR, VELO MISERE, EINSAMTOD, Les Productions Hérétiques, ONIRISM, JARUN, CZORT, TOUR DE GARDE, ANDRAS, ET MORIEMUR, OPERA IX, Jannicke Wiese-Hansen, GRIUM, MORTIIS, MORK, EVILFEAST, VALENTA, MYRKGARD + ešte aspoň raz toľko. K tomu rubriky Unholy Places (Branč, resp. Levice), Unholy Celebration (ALGOR, resp. STRONGHOLD, Unholy Covers a recenzie. Veľa recenzií. K desiatke bola ako bonus aj MS slovenskej BM skupiny STRONGHOLD. V januári vyšlo „trestuhodne hrubé“ 11. číslo, ak ste kvôli nemu ešte neplakali, môžete začať teraz, vypredalo sa cca za dva týždne a bola k nemu aj MC STÍNY PLAMENŮ. O časopis si píšu dokonca ľudia z krajín, v ktorých po slovensky nevie hádam nikto, to je potom tak.
dagon@pobox.sk
https://www.facebook.com/unholypaganfirezine/
Monika Mokošová by zhruba o tomto čase mohla už mať ego vo veľkosti vesmírnej lode Enterprise, nebolo by ani veľmi čo zazlievať, jej vášeň pre „odporný rachot s hnusným grcaním“, teda náš obľúbený BDM a príbuzné žánre hlavne okolo kovu smrti je zhmotnená vo výsledkoch, ktoré si zaslúžia obdiv i rešpekt. Ona ale radšej zostáva svojho druhu „skromnou kvetinkou“, ktorá si aj v úvode tretieho čísla svojho magazínu nasype trochu popola na hlavu za to, že nie je všetko dokonalé. Nuž, ak by sa iné deathmetalové časáky skúšali priblížiť k latke, ktorú si nastavila (a prekonáva ju) ona, možno by to nejeden radšej zabalil. Trojka má 72 plnofarebných strán + 12 plagátov a vyšla s dvoma kompilačnými CD, Earsturbation vol. 3 a dodatočne aj jednotka k prvému číslu, čo znamená, že k časopisu máte cca 160 minút hudby, ktorá vám v rámci BDM a spol. rozšíri obzory a dá vám tipy na nové a neznáme bandy. V rozhovoroch máte veľké mená ako SUFFOCATION, INCANTATION, GORGASM, technici MALIGNANCY a GIGAN, a popri nich ukrutnosti z väčšiny kontinentov našej planéty – ANIMALS KILLING PEOPLE, LUMPUR, DEVANGELIC, ONIROPHAGUS, DISSOCIATIVE HEALING, JIG-AI, českú legendu svetového extrémneho UG LYKATHEA AFLAME, UNDEAD DAREDEVIL, Lord Of The Sick Recordings, reporty, recenzie, predstavovanie zaujímavých osobností scény a napríklad aj priblíženie výstavy Body Worlds či článok o pražskom orloji, keďže vydavateľkin svet siaha aj kade – tade poza metalové extrémnosti. Neškodí spomenúť, že v súčasnosti vás Earsturbation až na obuv môže zaodieť od hlavy po päty a že na svete je už aj štvrté číslo s kompilačným 2CD, ktoré sa opäť naozaj oplatí. Radosť sledovať, aký smer nabralo to, čo malo byť jednorazovým pokusom urobiť si radosť, resp. pokúsiť sa realizovať „na vlastnom“.
https://www.facebook.com/Earsturbation-1680325235631406/?ref=br_rs
A je tu čas na predstavenie nováčika. Alebo možno skôr „navrátilca z ríše tieňov“. Bratia Osuskí z Brezovej za zlatej éry fanzinov robili v spolupráci s viacerými ďalšími ľuďmi (napríklad aj s povyše spomenutou Moony) deathmetalový časopis Hyberned Children’s Dreams. Po prebudení zo snov sa po čase na internete transformovali na Necrosphere Webzine (http://necrosphere.tode.cz/x.html), zasvätenom death, black, thrash, heavy a funeral doom metalu, ako tiež znepokojujúcim tajomstvám diel H.P. Lovecrafta a ďalším majstrom hororovej mágie. Od roku 2018 sa vrátili aj na papieri a stihli šesť čísel (plus siedme, vyšlo teraz vo februári). Nech sa páči, fanzin NECROSPHERE a jeho šesť zošitov.
Časopis hneď od začiatku našiel svoju tvár ako klasický A5 fanzin s obsahom na 40 čiernobielych stranách. Na titulnej stránke nebývajú skupiny, vždy tu hlavnú úlohu hrá nejaký temný výjav alebo zjav, z piateho na vás napríklad vážne „toto by ste si o nej nepomysleli“ hľadí čachtická Eržébet. Logo časopisu hlása inšpiráciu v sumerskej alebo babylonskej kultúre, čo veľa napovie o tom, že obsah hlavne od cca tretieho čísla nie je zameraný ani tak vyslovene extrémne, ako skôr temne a okultne a prednosť dostávajú umelci nasledujúci „cestu ľavej ruky“. Okultné témy sú často i vedúcou témou nejedného rozhovoru a aj keď vás napríklad takéto veci ani veľmi neoslovujú, je zaujímavé prečítať si o tom, ako ich prežívajú iní ľudia. Žánrový záber je pomerne široký – temný, skôr staroškolský kov smrti a s ním black metal ponechávajú dosť miesta aj pre ortodoxný a podzemný thrash, speed alebo heavy metal a treba uznať, že tvorcovia majú prehľad a svetovú scénu mapujú tak, že oproti domácej je väčšinou v presile. Necrosphere tvoria rozhovory, popri nich recenzie, ktoré oceníte zvlášť v prípade, že vás baví čítať naozaj dlhé a podrobné texty. Osobne mi pripadajú príliš rozvláčne, pridanou hodnotou tu ale je rubrika Cryptorium, v ktorej obaja tvorcovia po svojom rozoberajú vybrané kultové albumy. Inak tu toho až na správy, spomienky na polozabudnuté legendy, články ako „Švédska eskadra smrti“ (o death metale) a občasné ukážky vlastnej hororovej tvorby omnoho viac nie je, ale myslím si, že záber časopisu je dobrý aj takto. Špecialitou je piate číslo, venované výhradne čs. death, black, thrash a inému metalu, a to aj spolkom, ktoré už dávno nehrajú – REANIMATOR (rubrika Archaizmus), SEKHMET, KAAR, OLD HÄMMER, GÖTTERDÄMMERUNG, INFERNO, 0N0, HELLOCAUSTOR, TYRANIZER, IMPERIUM, SILVA NIGRA atď. Inak ste sa tu od 1. do 6. čísla mohli stretnúť napr. s MALOKARPATAN, ARALLU, KROLOK, BEWITCHER, NECROMANTE, NARCHOST, ENTRENCH, BLOOD INCANTATION, VIGILANCE, APOPLEXY, HERTROETZEN, ARCHAIC TOMB, RADIATION, BABALON 777, VASSAFOR, PYREFICATVM, ALGOR, DEMONOMANCY, NECRODEATH, CRUCIAMENTUM, CHEVALIER, UR, HADOPELAGYAL, ZVIJER, AUTOKRATOR, BARSHASKETH, GRAVE MIASMA... Na rozšírenie obzorov zjavne vhodný materiál, a výhodou Necrosphere je aj to, že tu nemusíte dostať odpoveď „vypredané“, napíšete si o časopisy a tvorcovia ich pre vás vyrobia.
https://www.facebook.com/Necrosphere-printed-and-webzine-189555598675/
Francouzský vyhlazovák. Nahrubo nemletý torza grindcore, fastcore a powerviolence v dokonalém poměru. Deska, která vás nenechá oddechnout. Nesmlouvaná, rytmicky neskutečně nadupaná s mixem podepsaným Kurtem Ballouem.
Bavorští BLACKEVIL jsou takový Eintopf stylů tvrdšího metalu. Je tam od každého trochu, nejvíc heavy a thrash, ale i dalších ingrediencí jako speed, black, death. Jsem ve stádiu rozvažování, zda je za tím složitější koncept, nebo je to jen Eintopf.
Příjemně energický, hravý a silový progresivní metal plný i výrazných melodií. Hudba nezastírající inspirace u CONCEPTION nebo KAMELOT, perfektně prezentovaná a doplněná dominantním vokálem ve stylu Roy Khana. Cílová skupina je tím jasně definovaná.
Kytarista Wes Thrailkill se svými druhy předvádí další instrumentální divočinu, která kromě metalové progrese nabízí i odbočky do mathrocku, djentu, nebo dokonce i elektroniky. Fanoušky kytarových hrdinů typu PLINI určitě potěší.
Minule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Trochu prog rock/metalová exhibice. Toho tydlikání a hračičkování je místy opravdu hodně. Ale tito Švédové umí i příjemné melodie a přirozeně plynoucí pasáže, takže jim to předvádění odpustím. Ostatně, když na to mají, tak proč se trochu nepředvést, že?
Žijeme ve zlatých časech českého thrash metalu! Takové období hojnosti prostě nepamatujeme. Kapely na nás chrlí v horším případě dobré, v tom lepším (i v tomto) desky výborné a my si čvachtáme jako ten pověstný manža. Více v recenzi, teď si třepu palicí.